Svetlo a tma pri borelióze
Pamätáš si ten moment, keď vojdeš do miestnosti s ostrým svetlom a celé telo akoby protestovalo?
Alebo keď v noci otvoríš telefón a ten krátky záblesk svetla spôsobí nielen bolesť očí, ale aj zvláštny vnútorný nepokoj?
Ak áno, nie si v tom sama.
Citlivosť na svetlo je jedným z menej pochopených, no veľmi častých prejavov boreliózy. A hoci sa o nej veľa nehovorí, dokáže výrazne ovplyvniť každodenný život.
Tento článok vznikol z osobnej skúsenosti – a možno ti pomôže lepšie pochopiť, čo sa deje v tvojom tele a ako si vytvoriť prostredie, v ktorom sa budeš cítiť lepšie.
Prečo nás svetlo zrazu vyčerpáva?
Borelióza neovplyvňuje len telo, ale aj nervový systém. To znamená, že podnety, ktoré boli kedysi úplne bežné, začnú byť zrazu príliš intenzívne.
Svetlo je pritom jeden z najsilnejších podnetov, ktoré denne spracovávame.
Môže dochádzať k:
precitliveniu nervových zakončení,
horšiemu spracovaniu energie v bunkách,
preťaženiu mozgu pri spracovaní vizuálnych vnemov.
Výsledok?
Bežné osvetlenie, obrazovky alebo aj denné svetlo môžu pôsobiť rušivo, vyčerpávajúco alebo dokonca bolestivo.
Problém moderného sveta: nikdy nie je tma
Kedysi bol život prirodzene rozdelený na svetlo a tmu. Dnes sme obklopení umelým osvetlením takmer neustále.
Najväčší problém predstavuje:
LED osvetlenie a žiarivky,
obrazovky mobilov a počítačov,
nadbytok modrého svetla,
a najmä… nedostatok skutočnej tmy.
Pre citlivý nervový systém je to ako neustále „bombardovanie“, z ktorého si nevie oddýchnuť.
Čo mi pomohlo: návrat k prirodzenému rytmu
Postupne som si začala viac všímať, ako na mňa rôzne typy svetla pôsobia. A zistila som, že kľúčom nie je úplne sa svetlu vyhýbať, ale nájsť rovnováhu.
Ráno – využívam prirodzené svetlo
Ráno je pre telo najprirodzenejšie prijímať svetlo. Vtedy si plánujem činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie.
Snažím sa:
byť čo najviac pri okne,
pracovať pri dennom svetle,
vyhnúť sa zbytočnému umelému osvetleniu.
Počas dňa – postupne spomaľujem
Ako svetlo slabne, snažím sa spomaliť aj ja.
menej náročné aktivity,
viac pokoja,
jemné tlmenie svetla v priestore.
Večer – návrat k tme
Večer je pre mňa najdôležitejší.
Namiesto ostrého svetla volím:
teplé, tlmené osvetlenie,
sviečky alebo jemné lampy,
pokojné aktivity ako hudba, oddych alebo ticho.
V tomto čase už telo nepotrebuje stimuláciu, ale regeneráciu.
Malé zmeny, veľký rozdiel
Postupne som si upravila aj prostredie doma:
vymenila som studené svetlá za teplé,
začala používať stmievanie,
obmedzila modré svetlo z obrazoviek,
vytvorila si priestor, kde je možné mať skutočnú tmu.
Zaujímavé je, že veľmi príjemne na mňa pôsobí aj kombinácia tepla a jemného svetla – napríklad pri halogénovom ohrievači. Je to svetlo, ktoré je bližšie prirodzenému ohňu než moderným zdrojom.
Naučila som sa počúvať svoje telo
Najväčšia zmena však nebola v svetle samotnom, ale v prístupe.
Začala som si viac všímať:
kedy mi svetlo vadí,
aký typ svetla mi robí dobre,
ako reaguje moje telo.
Každý z nás to má totiž trochu inak.
Tma lieči.
Ale svetlo nám ukazuje smer.
A práve medzi nimi existuje priestor pre rovnováhu – miesto, kde sa môžeme cítiť bezpečne, pokojne a viac sami sebou.