Noc bola mimoriadne kľudná. Spal som ako bábätko. Oziabanie nôh mi nejak úplne prestalo vadiť, to som si všimol až ráno (že ma oziabu a nieje to katastrofa). Ráno, som dal kafčo, ešte som mal tureckú, vajcá s fazuľou a začal som baliť pomaly. Vrana tu škriekala a už aj premávka začínala, hoci som spal na mieste, že medzi mnou a Dunajom boli stromy a cesta .Rozmýšľal som, či tam nechať stan rozložený. Nakoniec som ho zobral. Hneď v dedine bol Lidl, tam som ho spolu s odpadkami z noci vyhodil. Slúžil dobre, len zips už nezipsoval správne a zospodu bolo pár dier. Niektoré boli od tŕnia, niektoré som prepichol keď som bol šikovný a zbalil aj kolíky, čo boli v stane a poprepichovali ho zbalený a jedna veľká, keď sa mi prevrátil varič a horúce železo pretavilo jednu fest veľkú dieru. No a už mal za sebou dosť. V Lidli som ešte kúpil nejaké dopeky a išiel som do Budapešti. Cestou som šiel aj po eurovelo 6 ale neviem, či je to výhra a vôbec neviem, načo také niečo ako eurovelo existuje. Ak by som chcel niekoho odradiť od bicyklovania, zoberiem ho na eurovelo. Mal som v pláne len rýchlo preletieť Budapešťou. Začalo pršať a tým pádom sa telefón stal nepoužiteľný za jazdy. Stále som postával pod mostami alebo pod vyklenkami aby som mohol pozrieť cestu. Podarilo sa mi trafiť cestu, nevedel som však, že budem mať aj Solymós cestou, možno jedno alebo maxima dve pozretia by mi ušetrilo. Zakaždým som musel dať dole rukavice a prsty som mal tak skrehnuté, že som nimi nevedel hýbať. Prešiel som celou Budapešťou a išiel som najkratšou cestou, Solymos, Poliscsaba, Dorog do Esztergomu a na Mária Valéria Híd končí trip.
Nakoniec, bez poistky, bez nejakých veľkých peňazí, bez nejakého plánovania som došiel. Mal som len predstavu a stretol som veľa cestovateľov, ktorí nevedeli čo ich čaká ale išli.
Ďakujem Vám za účasť