Tak už je to tu! Stokilometrová horská „Letecká 100-ka“ v pohorí Považský Inovec je za dverami. Prvý z mojich „tréningových“ pretekov, alebo ako naši kamaráti v Amerike hovoria „B race“ (čítaj Bí rejs) sa neodvratne blíži. Je na čase pripraviť sa a usporiadať si myšlienky a priority. Bárs aj pomocou blogu 😊.
Zdroj Foto: letecka100.sk, petermeciar.sk
Ahoj :) S radosťou dnes aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch budem s vami zdieľať svoj ultrabežecký príbeh. Po 9 rokoch čakania som sa dostal na najstaršie stomíľové preteky na svete Western States 100. Moje blogy sú plné vášne pre tento unikátny šport, ale obsahujú aj množstvo užitočných informácií pre čitateľov, ktorí hľadajú vo svojom živote veľké aj športové výzvy.
Vaša občasná kúpa kávy za pár eur alebo pravidelný mesačný príspevok 4€ by mi veľmi pomohli pokračovať v investovaní času a zdieľaní mojich príbehov, plných skúseností s prípravou a motivácie. Vaša podpora nie je len finančným gestom, ale aj zárukou, že moje príbehy nájdu cestu k vám, mojím verným čitateľom.
Ďakujem za váš čas a podporu. Spoločne môžeme napísať ďalšie kapitoly tejto v skutku nezvyčajnej cesty. S úctou, Martin. Ďakujem.
Plánujem napísať aj report po skončení pretekov. Uvidíme, koľko predpokladov z tohto príspevku sa naplní a čo nové (vždy je niečo nové) sa na trase naučím.
NAČO TO VŠETKO?
Presne! Načo to všetko? Nestačí ultrabežcovi štruktúrovaný tréning, prípadne doterajšie skúsenosti, ak už nejaké z minulosti má? Tento text nemá za cieľ niekoho poučovať. Píšem ho, aby som dal svojim myšlienkam štruktúru a aby som dal druhým vedieť (ak to niekoho vôbec zaujíma), ako to robím ja. Nech si každý z čitateľov z toho zoberie, čo chce. Niekto niečo, iný úplne nič. Je to v poriadku 😊. Niekto sa inšpiruje, iný doladí vlastnú stratégiu, ďalší sa len pobaví, porovná, alebo aj nepobaví 😊. No veď jak ti je, milý čitateľ, libo.
„Bí rejsy“ sa podľa mňa vymysleli okrem iného na to, aby bežci urobili pánovi Murphymu čo najmenšiu radosť na „Ej rejse“, rozumej na hlavných pretekoch sezóny. Je veľmi dôležité si jasne definovať, čo sú očakávania od tých ktorých prípravných pretekov. Ja ich mám vo výhľade niekoľko a na každom mám niečo iné, špecifické. Nachádzam v tých pretekoch príležitosť viacero vecí testovať. Simulácia nejaktorých podmienok a okolností, ktoré by ma mali postretnúť 29. júna v Kalifornii počas najstaršej horskej stomíľovke sveta, Western States 100 sa dá objaviť aj v marcovej, chladnej a možno blatistej Leteckej stovke v horách okolo Trenčína.
OČAKÁVANIA (TESTY) LETECKEJ 100-ky vs WESTERN STATES 100
Čo „americké“ budem testovať na Leteckej 100-ke v Považskom Inovci?
TEST 1
OBUV NA ŠMYKĽAVÝ TERÉN – keď sa niekoho, kto už o Western States niekedy počul (alebo aj sníval) opýtate v idúcom výťahu (v ktorom je čas len na tie najkratšie odpovede), čo sú to vlastne za preteky, v rýchlosti dostanete pravdepodobne takúto odpoveď, „Western States sú preteky rýchle, prevažne dolu kopcom, v relatívne netechnickom teréne a najmä v strednej tretine pretekov bežci poriadne trpia v horúcich kaňonoch pohoria Sierra Nevada.“ Načo teda totok!? Obuv do šmykľavého terénu?!
Je veľa vecí, čo som sa o Western States dozvedel za 12 rokov, čo o tých pretekoch viem. Ale to aj znamená, že som pár tých vecí aj zabudol. A práve náročnosť zasneženého a blatistého terénu v úvodnej časti pretekov (od štartu po cca 48. kilometer) mi pripomenul pre 2 rokmi Marian Kamendy v jeho podcaste o WSER zážitku. Tam toho veľa podrobného nepovedal, ale na základe jeho pár viet o divokej prírode v úvode pretekov, som začal hľadať ďalšie informácie. Nuž a asi najlepšie je tie špecifické podmienky vidieť v legendárnom filme, dostupnom pre všetkých na youtube „UNBREAKABLE“ (od 27:00 – 35:00 minút). Tento film sme v roku 2013, počas čakania na ultrabežcov a štafety prvého ročníka STEFANIK TRAIL, púšťali v cieli kamarátom a rodinám bežcov v priestoroch chaty Bradlo. Spomenie si na to dnes ešte niekto? 😊 Dodnes sa tento film považuje za jeden z najlepších, ak nie úplne najlepší, aký bol kedy o WSER natočený. Pozrite si, vrelo odporúčam!
Takže celú Leteckú 100ku odbehnem v topánkach Inov8 X-Talon Ultra 260, ktoré sa mi veľmi osvedčili. Vlastne v ich predchodcoch X-CLAW 275 som už raz miestami zasneženú, zamrznutú a hlavne blatistú Leteckú 100-ku bežal. Rovnako som v tých X-CLAW-och bežal zasneženú a zabahnenú časť 100 míľového behu KROKY NA HRANE z koncentračného tábora Auschwitz Birkenau až do Žiliny. Z hľadiska bezpečnosti, stability a komfortu som pre seba lepšiu topánku na hnusné, šmykľavé a „čvachtavé“ ultrabehy nenašiel.
Zdroj Foto: inov-8.com
Pred štartom Western States sa pravdepodobne až tesne pred pretekmi na brífingu bežcov dozvieme, koľko je na trase snehu a na ktorú občerstvovaciu stanicu si máme nechať zaviesť obuv na suchý povrch, ktorý (ak nerátame brodenie v potokoch a riekach) vydrží po zvyšok pretekov až do cieľa.
Veru, Letecká 100-ka bude z tohto pohľadu skvelou prípravou, ak sa zachová jej „tradičná“ jarná marcová tvár. Svojho času som tam musel na Inovci ťahať z vaku aj bežecké retiazky. Tie, alebo im podobné iné protišmykové pomôcky sú ale v pravidlách Western States 100 zakázané a behať sa môže len v „holej“ topánke. No, tak ešte nie je explicitne zakázané natiahnutie ponožky na topánku, ktorá do veľkej miery zabraňuje šmýkaniu na snehu, ale tento trik pozná máloktorý z kalifornských bežcov 😊.
TEST 2
NEBERIEM PALICE – bude to moja prvá stovka, ktorú budem bežať bez bežeckých palíc. Vlastne som bežal už spomínanú 100 míľovú trasu KROKY NA HRANE bez paličiek, ale to sa neráta. Prečo? Pretože vtedy som z toho tábora smrti bežal s takou motiváciou a neskutočnou zlosťou, že by som prešiel čímkoľvek v akomkoľvek fyzickom stave. Áno, dobre tuší bystrý čitateľ! Aj bežecké palice sú na Western States 100 prísne zakázané. V mnohom je americký Western States opakom európskych horských ultrabehov. Tam sa skrátka podľa ich 50+ ročnej tradície „beží naľahko“. Beh bez palíc bude pre mňa a pre moje staré zranenie, ktoré ma stále straší, riadna výzva.
Zdroj Foto: FB L100, petermeciar.sk
Mal som koncom roku 2021 rozbité triesla a únavovú prasklinu na ľavej panvovej kosti. Preto sa musím neustále vystríhať neúmernému namáhaniu práve tejto časti tela. Nuž ale čo robiť, ak máte pod nohami blato, na ktorom občas korčuľujete aj s oceľovými ostňami? Jednoducho si musím vziať najlepšiu možnú obuv. Musím tie úpony dobre zoceliť v behu, ale najmä vo fitku. Pracujem na tom. Podstatné je nezraniť sa a tak viem, že sa budem na riskantných úsekoch veľmi šetriť a kľudne si aj nejakú tú mláku, alebo snehový jazyk obídem, pretože ten pán Murphy chodí nie len na WSER, ale aj na slovenské 100-ky 😊.
TEST 3
DVOJKA TEPOVÁ ZÓNA alias Z2 – moje nedávne výkonnostné testy pre nastavenie tréningových zón ukázali, že treba aktuálne zhodiť nejaké kilá. Treba ich ideálne zhodiť z tukov a najefektívnejšie tie tuky využívam ako zdroj energie pri tepoch 120 úderov za minútu (bpm). Tento „rytmus“ je súčasťou mojej druhej tréningovej zóny (Z2), ktorú mi testy určili na rozmedzie medzi 116 a 131 bpm. A keďže chcem väčšinu mojej želanej hmotnosti dostať dole do konca marca, Letecká 100-ka bude 7. marca ideálnou „wellness kúrou“ pre tento účel. Bolo by tiež super, ak by sa mi podarilo na nízkych tepoch zóny Z2 bežať úsporne, no nie pomaly, aj na samotných pretekoch Western States 100 v júni. Idem sa teda pokúsiť na Leteckej 100-ke ustrážiť tepy a maximálne im prispôsobiť moje tempo. Sám som zvedavý, ako mi to pôjde hlavne za polovicou pretekov. Tam mi už bude tepy dvíhať najmä rapídne rastúca únava. Za ideálny výsledok by som považoval, ak by sa mi podarilo v Z2-ke zostať cca 80 kilometrov z celých pretekov. Ak by som chcel niekde zrýchliť (prejsť do úrovne Z3 = 132 – 142 bpm), tak by to malo byť najskôr od stanice Inovecká chata na 85. kilometri, prípadne od vrcholu Inovca, ktorý je pred ňou len kúsok. No, myslím, že to bude celkom sranda 😊!
Zdroj Foto: letecka100.sk
TEST 4
TESTOVANIE WSER STRAVY – základným palivom na Leteckej 100-ke pre mňa musia byť identické veci, ktoré budú aj na občerstovačkách v Kalifornii. Ozval som sa organizátorom Leteckej 100-ky, ponúkol aj vyskočenie z výsledovky, pretože potrebujem oproti iným pretekárom iné služby. Ja si gro toho špecifického jedla potrebujem nechať rozniesť na stanice a to sa v normálnych podmienkach nie len u nás ale ani v zahraničí nedá. Chalani boli skvelí a dovolili mi túto distribúciu. Ešte mi aj pomôžu…
Čo budem teda „tankovať“ keď prídem na občerstvovačky?
Zdroj Foto: FB
GU ROCTANE ENERGY DRINK – GRAPE, toto je nápoj, ktorý rozmiešaný pijem na trase už cca 2 roky. Zvykol som si a bude ponúknutý bežcom aj na WSER. Dôležité fakty. Nie je to klasický iontový nápoj. Jeho jedna dávka, rozpustená v 500 ml bežeckej fľaške vody = prijatiu 200 kalórií. Je to nápoj, ktorý nahrádza gély, aby sa kalórie lepšie prijímali (ja gély fakt nemusím) a aby sa energia zo žalúdka čo najskôr transportovala do tela tam, kde je potrebná.
GU ROCTANE GÉL - SALTED LIME, tento produkt vyvinuli špeciálne pre preteky WSER, je v ňom vyšší pomer solí oproti bežným GU produktom, nakoľko stredná časť pretekov je známa teplotami vzduchu medzi 35 a 40 stupňov. Celkovo nemám rád prijímanie gélov, ale musím si zvyknúť. Zatiaľ to žalúdku ani nehovorím, ešte by sa nasr…ľakal a ostal by pred Leteckou 100-kou doma. Niečo málo mu dám tých gélov ochutnať vo februári počas dlhých víkendových tréningových behov a na Leteckej 100-ke už ideme na ostro. Uvidíme. Veď aj preto sú tieto testovacie preteky (aspoň pre mňa) veľmi zaujímavé. Inak, tento produkt aktuálne v Európe nie je. Posledných 18 vrecúšok som kúpil v nejakom českom bike online shope (sú 1 celý rok exspirované, ale tak…😊) a úplne posledných 17 sáčičkov som kúpil v jednom španielskom online shope. Ak sa vôbec podarí, budem musieť aj tieto produkty aj spomínaný GU hroznový drink kúpiť v USA a nechať si ho niekým priniesť na Slovensko.
Zdroj Foto: zerostore.co.uk
PEVNÁ STRAVA PODĽA SKÚSENOSTÍ – jej základ budú tvoriť slané praclíky (veľa), banány namočené do soli (nie málo), vždy za hrsť arašidov a hrsť sušených hrozienok. O týchto potravinách viem, že mi doposiaľ neotočili žalúdok. Ja viem, slané pražené „buráky“ nie sú na trávenie nič moc, ale prisahám, že mi to ide dobre a pri naložení do žalúdka mám pomerne dlho pokoj od pocitu hladu. Najlepšie sa mi jedia a prehĺtajú keď ich skombinujem a požujem so sušenými hrozienkami. Treba vždy riadne zapiť, ale je to presne tá sladko-slaná chuť, ktorú mám pri behu rád.
POLIEVKA – no, na WSER nie sú moc polievkoví, ale veru, na stanici Green Gate na 127. kilometri sme si v roku 2017 s Tomášom Tencerom dali malú šálku zemiakovej polievky a dodnes si spomíname, ako nás dostala na nohy a opäť do tempa. Nuž tak teda si povoľujem dať si jednu polievku, ktorú organizátori ponúknu za polovicou pretekov.
Zdroj Foto: healthline.com
VARENÝ/PEČENÝ SLADKÝ ZEMIAK – veru nasolený si uložím do zipovacích vrecúšok (vždy len 4-5 kocočiek na chuť) a dám si ho od polovice trasy na občerstvovačky ako poistku. Nie zriedka sa totiž stáva, že si jednoducho organizmus tie syntetické gebuziny už neželá a je schopný vás vytrestať prudkou grcačkou ak ho neposlúchnete. Tak to bude taká gastro sacharidová záloha. Posolený a trošku s olivovým olejom „cvrknutý“, nech sa ľahšie šmýka do gágora. Jo, bataty sú obvyklou výbavou občerstvovacích staníc amerických ultratrailov.
TEST 5
FĽAŠE V RUKE (tzv HANDHELDS) – ak je niečo old school na Western States, tak je to spôsob nosenia vody. Áno aj dnes už sú na tých pretekoch bežci s bežeckými ruksakmi a majú fľašky na popruhoch vo výške hrudníka (nikto s lídrov nemá vodný vak na chrbte v ruksaku a necucká vodu cez hadičku, pretože v takom horúcom podnebí musí mať každý pretekár vizuálne jasný prehľad o tom, koľko tekutín vypije). A ja som si povedal, že ak sú to old school preteky, tie najstaršie, tak aj ja chcem niečo inak a old school-ovo urobiť. Isto to nie je sranda, skrátka máte liter vody (2x 500 ml) vody v dlaniach. Je to iné a aj pre relatívne nízkej hmotnosti, vlečiete si tie tekutiny 100 míľ, resp. 100 kilometrov a inak zaťažujete vašu chrbticu, ramená a tak… Tak uvidíme 😊
Zdroj Foto: ultimatedirection.com
TEST 6
NOVÝ BEŽECKÝ RUKSAK – toto velice treba! Už kupovanie bežeckých ruksakov cez online je veľké riziko. Modelov a variantov je veľa, každá značka to inak šije. Od každej značky vám niečo sadne, iné vôbec. A to nehovorím o veľkostiach. Čo je pre niekoho XL, to je pre niekoho tesné M-ko a podobne. Ja som si napríklad kúpil online Adidas bežecký vak, ale kúpil som si aj M aj L veľkosť. Aktuálne mi viac sedí L a samozrejme, Letecká 100-ka bude isto v mnohých fázach chladná, tak ten vak musí ísť na bundu. Ale mám aj teraz tesnejšie M-ko, pretože do júna môžem schudnúť a táto pomôcka nesmie za žiadnych okolností plantať na chrbte, inak vám vyrobí odreniny na chrbtici, na ramenách, na krku, otlačí vás na hrudi a podobne… Do ničoho by som viac neinvestoval, ako do bežeckého vaku, ktorý vám 100% sadne.
Zdroj Foto: top4running.sk
Ja som hľadal najmä čo najsvetlejší si model pre žeravé slnko v horách Sierra Nevada a hľadal som tiež ruksak, ktorý sa dá od vrchu pri krku, cez medzilopatkový priestor, až po spodný šev naložiť ľadom. To je totiž tá najdôležitejšia funkcia bežeckých vakov na Western States. Nie nosenie bundy, či veľkej povinnej výbavy, ale bežecký vak musí byť dokonalou „ľadničkou“ od krku až do priestoru nad krížmi. Nie, nebudem si 7. marca dávať na Leteckej 100-ke do bežeckého vaku 2 kilá ľadu na každej občerstvovačke 😊. Ale budem jeho úložné priestory na fľaše na ramenných popruhoch a postranné vrecká používať ako priestor na uschovanie hore menovanej stravy.
TEST 7
ČAS STRÁVEÝ NA OBČERSTVOVACÍCH STANICIACH – my bežeckí slimáci to musíme neustále trénovať! Že čo?! No predsa čo najkratšie ondenie sa na staniciach. Ak nevieme bežať rýchlo, musíme často aj celé hodiny šetriť dokonalejšou logistikou a sebaobsluhou na staniciach. To presne predpokladá, že pred tým ako tam dobehnem, musím presne vedieť, čo tam budem každú sekundu robiť, čím sa nesmiem zdržať a rozptýliť a musím to aj v reálne dodržať nech mi je akokoľvek blbo…😊. Veď sa len pozrite na obrázok profilu WSER, aké veľké množstvo občerstvovacích staníc je na trase! A dajte si priemer pauzy na takých obyčajných 5 minút vs 2 minúty a podobne. Samozrejme, v realite si budem plánovať zastavenie len na niektorých z WSER staníc, ale o tom budem písať inokedy.
Zdroj Foto: AlsaceGrandEst, Megan Hicks, irunfar.com
V mojom prípade to asi na Leteckej 100-ke bude vyzerať celkom komicky. Zatiaľ čo sa budem na trase ťahať podľa toho, čo budú ukazovať tepy, tak naopak, potrebujem trénovať rýchlosť odbavenia na staniciach, aby pripomínali viac pit-stop zóny ako miesta na vykecávanie. Už teraz sa kamarátom dobrovoľníkom ospravedlňujem, že asi nebudem moc zhovorčivý. Je to len technický problém a zadanie môjho divného rýchlostného testu 😊. V tomto momente si veľmi prajem, aby som moju stravu naložil (vymenil) do bežeckého vaku na miesta kde má byť a samotné jedenie nechám až na chvíle na trase po opustení stanice. Vôbec mi nevadí, že nebudem bežať, ale predsa len sa budem stravovať v kroku a nie staticky. Aká bude realita, to uvidíme na trase…😊
ZÁVER
No tak takto myslím a uvažujem nad testovacími pretekmi. Ako som v minulom blogu písal, ďalším testovacím behom bude ČSOB maratón začiatkom apríla, Lazová 100-ka koncom apríla a vlastný cca 80 km dlhý individuálny beh v Malých Karpatoch na trase STEFANIK TRAIL z kameňolomu až na hornú stanicu lanovky na bratislavskom Kamzíku v polovici mája. Zrušil som po porade so skúsenejšími bežcami 81 km trasu pretekov MOZART ULTRA v Rakúsku, pretože termín 1. júna je už moc blízko samotným pretekom – ale o tom napíšem neskôr.
*****************************************
MY WSER PLAYLIST_11
DERMONT KENNEDY, JAY PRYOR, Giants - Jay Pryor Remix
*****************************************
Tak ako to máte vy? Tiež nad pretekmi nejak podobne rozmýšľate? Alebo úplne inak? Stresuje vás napríklad takéto vopred nastavovanie vecí a potrebujete viac voľnosti a potrebujete sa spoľahnúť, že sa veci jednoducho pozitívne vyskladajú v deň pretekov? Chcel by som, aby si z tohto blogu, ale aj tých ďalších ľudia odniesli to, že nie vždy musí záležať len na čase na cieľovej páske. Je super, ak nám samotné preteky prinesú nie len nové zážitky, ale aj užitočné praktické skúsenosti pre budúcnosť. Dúfam, že sa s mnohými z vás uvidím začiatkom marca v Trenčíne na štarte a v cieli Leteckéj 100ky.
PS: Tento text je jeden z troch textov, ktoré chcem Leteckej 100-ke venovať. Koncom februára zverejním malé interview s chalanmi, ktorí tieto kvalitné, mimochodom kvalifikačné preteky na Western States 100 lotériu, usporadúvajú. Dozviete sa, kde sa bude najviac šmýkať, ale aj to, čo je na týchto pretekoch jedinečné a prečo by ste ich na budúci rok mali určite zaradiť do svojho ultrabežeckého, alebo dobrovoľníckeho kalendára! A ako som už spomenul, určite chcem po pretekoch napísať porovnanie reality s vlastnými očakávaniami pred štartom. My Urbaníkovci v tom máme jasno, ja bežím a otec Pali obsluhuje na jednej z občerstovacích staníc 😊 Tak ahoj v Trenčíne, alebo pri ďalších textoch „s kávou“ 😊.
Milý priateľ čitateľ, toto je moja cesta na štart legendárnej Western States 100. Čakal som na túto príležitosť viac ako 9 rokov. Nechcem si skúsenosti, zážitky, ale aj rôzne myšlienky, ktoré mi na tej ceste idú hlavou, nechať len pre seba. Tento týžDenník je tu pre každého, koho to osloví a v mojich príspevkoch uvidí aj kúsok seba. Ďakujem každému, kto mi pošle do komentárov spätnú väzbu. Ďakujem za čítanie, zdieľanie, za prípadné podnety k novým príspevkom. Mojim želaním je, aby si si šálku kávy, čaju, horúcej čokolády, alebo pohár vína vychutnal pri mojich textoch ešte o trochu intenzívnejšie. Kúpou "kávy" alebo prihlásením sa za člena podporovateľov a odberateľov mojich pravidelných príspevkov, podporuješ moju snahu tvoriť pre bežeckú komunitu inšpiratívny a užitočný obsah a pomáhaš mi priblížiť sa k veľkému a náročnému cieľu, ktorý mám pred sebou už 10 rokov, no teraz je už skutočne "na dosah".