Práve počúvam najnovšie video o rôznych plánov globalistov na Rádiu Kompas, kde okrem iného riešia agendu 2050.
Čo to tá agenda 2050 vlastne je?
Zhrnutie - krátky úryvok z webu (prekladač):
https://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/27672/GEO6_CH20.pdf?sequence=1
Na posúdenie budúceho pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a súvisiacich mnohostranných environmentálnych dohôd (MEA) je potrebné ich základné ciele previesť do stručnejšieho a kvantitatívneho súboru cieľov (dobre stanovených). SDG pokrývajú širokú škálu problémov, pričom životné prostredie je zastúpené vo väčšine z nich, vrátane neenvironmentálnych cieľov. Pri interpretácii cieľov cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiacich MEA na posúdenie budúceho pokroku existuje celý rad problémov. Po prvé, aby bolo hodnotenie zamerané, je potrebné určiť výber cieľov. Ďalej musia byť tieto ciele kvantitatívne a musia používať jasné ukazovatele sprevádzané cieľovými hodnotami. {20,2; 20,3}
SDGs môžu byť štruktúrované do skupín na základe toho, ako sa zaoberajú ľudským blahobytom, udržateľnou spotrebou a výrobou a základňou prírodných zdrojov (stanovené, ale neúplné). Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj zdôrazňuje, že ciele a ciele sú integrované a nedeliteľné a zamerané na prispievanie ku koherentným politikám udržateľnosti. Z Agendy 2030 nie je zrejmé, ako možno ciele trvalo udržateľného rozvoja synergicky implementovať. Komu odhaliť potenciálne kompromisy a synergie medzi dosiahnutím viacerých cieľov trvalo udržateľného rozvoja a poukázať na spôsoby, akými môžu tieto prepojenia riadiť, možno ich zoskupiť do cieľov zameraných na sociálne ciele alebo všeobecnejšie ľudské blaho, ciele zamerané na trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu s ohľadom na využívanie zdrojov a prístup k nim a ciele, ktoré sa zaoberajú ochranu a riadenie prírodných zdrojov. Tieto skupiny sú obojsmerne prepojené v tom zmysle, že životné prostredie poskytuje základňu prírodných zdrojov, na ktorej sa buduje ľudský rozvoj a v konečnom dôsledku aj ľudský blahobyt, vrátane ľudského zdravia. Neudržateľné využívanie zdrojov môže nepriaznivo ovplyvniť ľudí aj planétu, čo si vyžaduje politiky, ktoré sa špecificky zameriavajú na udržateľnú spotrebu a výrobu, ako aj na spravodlivú distribúciu prírodných zdrojov a ich výhod. Prínosy pre ľudské zdravie tak závisia od cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako celku, nielen od tých, ktoré sa výslovne týkajú zdravia alebo blahobytu. {20.3}
Ciele trvalo udržateľného rozvoja súvisiace so životným prostredím možno ďalej kvantifikovať na základe medzinárodne dohodnutých cieľov z mnohostranných environmentálnych dohôd (MEA) a vedeckej literatúry (stanovená, ale neúplná). Hoci mnohé ciele trvalo udržateľného rozvoja boli formulované v jasných a kvantitatívnych pojmoch, pre mnohé ciele súvisiace so životným prostredím je to kvantitatívne aj kvalitatívne oveľa menej. Pri niekoľkých otázkach, ako je zmena klímy a strata biodiverzity, sú ciele v MEA konkrétnejšie. Kvantifikácia cieľov SDG tak môže stavať o súvisiacich MEA. Ak chýbajú medzinárodne dohodnuté environmentálne ciele, môžu sa použiť takzvané vedecky založené ciele, ktoré sú založené na biofyzikálnych limitoch stanovených vo vedeckej literatúre. {20.4}
Hodnotenie scenára GEO-6 sa sústreďuje na súvislosť medzi potravinami, vodou a energiou, ktorá je spojená s piatimi environmentálnymi témami GEO-6 a súvisiacou multidimenzionálnou chudobou a zdravím. Výber cieľov pre hodnotenie scenárov GEO-6 kladie do popredia využívanie prírodných zdrojov so zameraním na výzvy, ktoré riešia a súvisia s cieľmi udržateľného rozvoja v oblasti potravín a poľnohospodárstva (SDG 2), vody (SDG 6) a energetiky ( SDG 7). Využívanie prírodných zdrojov je na jednej strane spojené so sociálnymi cieľmi pre prístup ľudí k potravinám, vode a energii a následne súvisiacich zdravotných dopadov (SDG 3). Na druhej strane využívanie prírodných zdrojov súvisí s kvalitou a kvantitou základňa prírodných zdrojov, ktorá je potrebná alebo ovplyvnená týmto použitím (SDG 13, SDG 14 a SDG 15). Toto zameranie a ďalšia kvantifikácia poskytujú integrovaný pohľad na environmentálny rozmer cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiacich dohôd. Výsledný súbor cieľov nie je alternatívou k tomu, čo je globálne dohodnuté, ale podmnožinou a niekedy aj zástupným nástrojom, ktorý sa má použiť na analýzu v nasledujúcich kapitolách. {20.4} (koniec úryvku)
Sú tu nejaké zákony, ktoré majú na svedomí europoslanci a idú podľa plánu, pre ktorý bola EU založená. Ak si naozaj niekto myslí, že napríklad strana Smer na Slovensku má iné plány ako poslanci rovnakej strany v EÚ, tak sa veľmi mýli.
Viac o plánoch globalistov a skutočnej pravdy o EÚ sa môžete dozvedieť aj z časopisu Radix - https://eshop.nassmer.cz/
Ohľadom vody na Slovensku som aspoň pred desiatimi rokmi niečo čítala alebo počula, že jej máme dostatok, že sú tu veľké zdroje a že ju EU chce. A teraz to vidieť, čo sa chystá, všetko sú to len prípravy, ako to tu na Slovensku zničiť.
Viac o histórii Slovenska a kresťanstva na Slovensku: https://missio-online.sk/slovensko
Všetko to majú na svedomí židia, ktorí neprijali Mesiáša Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa, vytvorili si nové zákony, ktoré nemajú nič spoločné s Božími prikázaniami. Trochu si to pozmenili, lebo už nie sú vyvoleným národom, to len klamú tých, ktorí nepoznajú Ježiša Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Majú peniaze a známosti a myslia si, že tu môžu neustále nariaďovať iným ako žiť. Ale všetka ich snaha je len do času.
Som znechutená celým týmto vývojom a viem, že za tým všetkým sa skrýva osoba plná nenávisti - diabol - tá istá osoba, ktorá poslala Ježiša Krista na kríž. Kto neprijme evanjelium, bude mať veľký problém.
Ján Krstiteľ o ňom (Pánovi Ježišovi Kristovi) povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Ak niekto nebude spasený, tak len preto, že nechcel veriť v Ježišovo učenie, nechcel zachovávať Jeho príkazy a používať prostriedky Jeho milosti. (Katechizmus)
A tu nám chce nejaká Agenda 2050 nariaďovať ako máme žiť a čo robiť. Čo sa mňa týka, šetrím životné prostredie najlepšie ako viem. Od rodičov som sa naučila, že nemám plytvať jedlom, ale nie kvôli agende 2050, ale preto, že napríklad chudobné deti v Afrike nemajú čo jesť a preto by som mala s jedlom správne narábať. Vždy sme dostali na tanier len toľko, koľko sme zvládali zjesť. Smeti triedime, veci šetríme a odpadky odhadzujeme do košov, kde patria. Rodičia ma naučili mnoho vecí, o ktorých táto agenda nemá ani šajnu. Navyše mi dali pravú katolícku výchovu, ktorá nemá nič spoločné so súčasným modernizmom. Nepotrebujem agendu 2030 ani agendu 2050. Ďakujem, neprosím si.